Definície

Slovo prales v nás zvyčajne vyvoláva dojem nedotknutého hustého, starého lesa s divožijúcimi zvieratami z dávnych časov praveku, alebo lesa v hustých rozľahlých dažďových rovníkových lesoch Amazonie a pod..

Plavúň pučivý z pralesovej lokality Zadná Poľana ako pozostatok praveku, kde boli lesy prvohôr tvorené mohutnými plavúňmi, prasličkami a papraďorastami.

Niektoré rezervácie so starými lesmi aj v súčasnosti používajú označenie prales (Badínsky prales, Dobročský prales, Kyjovský prales) a za pralesy sa označujú aj viaceré ďalšie lesné rezervácie (Stužica, Havešová, Boky, Hrončecký grúň, Poľana, Kašivárová, Babia hora, Pilsko, atď). Týmito lesmi sa na Slovensku zaoberal už prof. Zlatník (ZLATNÍK 1938, 1959, 1961) v polovici minulého storočia a neskôr aj podrobnejšie prof. Vyskot a prof. Korpeľ (VYSKOT 1981, KORPEĽ 1989), ktorý vo viacerých z nich založil dlhodobé výskumné plochy. Korpeľ podrobnejšie zadefinoval pojem prales, ale pretože ním zadefinovaná definícia celkom nezodpovedala všetkým lesom, ktoré on sám označoval za pralesy, rozhodli sme sa podrobnejšie zaoberať vymedzením pojmu prales.

Aj v odborných kruhoch je ponímanie tohto pojmu veľmi rôznorodé a zaoberali sa ním takmer všetci autori, ktorí sa zaoberali prírodnými charakteristikami lesov. Pojmu „prales“ sú preto priraďované rôzne významy v závislosti od priestoru, času a odborného zamerania tej, ktorej vednej disciplíny alebo odborníka.

Pojem prales ukrýva v sebe aj svoj duchovný a filozofický rozmer. Takisto etymologické skúmanie pojmu prales je tiež zaujímavé. Tieto rozmery  a poňatia sme do definície nezahrnuli a v ďalšom texte sa nimi ani nezaoberáme, nakoľko si vyžadujú samostatné spracovanie, ktoré bude obsiahnuté v časti spoločenský význam pralesov.

Na charakteristiku lesov sa používajú aj rôzne ďalšie pomenovania (neovplyvnený les, pôvodný les, nedotknutý prales, primárny prales, sekundárny prales, divočina, prírodný les, prirodzený les, prírode blízky les a viacero ďalších), ktoré sa v niektorých charakteristikách vzájomne prekrývajú alebo sú dokonca totožné.

V zahraničnej literatúre sa takisto používa viacero ďalších pojmov (v angličtine napr.: old-growth forests, ancient woodland, primeval forests, virgin forests, natural forests, natural woodland, wilderness), ktoré sa vyvinuli aj z toho dôvodu, že miera ovplyvňovania a využívania lesov bola v rôznych krajinách rozdielna (WHITE, LLOYD 1994, PETERKEN 1996, GILG 2004, PARVIANEN 2005, BRANG 2005).

Pre lepšie pochopenie vzájomného prekryvu základných zaužívaných pojmov sme zvolili schematické vyjadrenie v grafe spracované na základe práce Buchwalda a niektorých ďalších prác (VYSKOT 1981, MÍCHAL 1994, BUCHWALD 2002, VRŠKA, HORT 2003, KRIŽOVÁ 2010). Základné charakteristiky lesov sú posúdené vo vzťahu k základným zaužívaným pojmom o prírodných lesoch, ako aj nami zadefinovaného pojmu prales, tak ako ho my chápeme (viď definícia nižšie). S tým že na základnej osi sú jednotlivé charakteristiky na nulovej hodnote, ktorá vyjadruje ideálny stav bez akéhokoľvek ovplyvnenia ľudskou spoločnosťou a v podmienkach nenarušených základných charakteristík.

Schématické vyjadrenie pojmov používaných v súvislosti s „prírodnými a prirodzenými“ lesmi

Z vyššie uvedeného grafu vyplýva, že neovplyvnený les je určitý ideál, ktorý sa už  na Zemi nevyskytuje, vzhľadom k tomu, že ľudskej spoločnosti sa podarilo zemský povrch, vrátane biosféry a atmosféry ovplyvniť.

Nedotknuté lesy alebo pralesy, ktoré akceptujú určité nepriame vplyvy ľudskej spoločnosti sa ešte na Zemi vyskytujú, ale v minimálnej veľkosti a ich výmera sa stále znižuje. Zachovali sa na ťažko prístupných miestach alebo v podmienkach nevhodných pre trvalejšie osídlenie. V rámci Európy sa takéto rozsiahlejšie lesy ešte vyskytujú v severovýchodnej časti Európy v Rusku v autonómnej republike Komi. V relatívne menších výmerách aj inde v Európe, predovšetkým na severe a vo vyšších horských polohách. Na Slovensku sa dá za takýto les považovať pravdepodobne len Nefcerka v Kôprovej doline pod Kriváňom.

Prales, tak ako ho my chápeme a ako je viac-menej aj chápaný v stredoeurópskom ponímaní je vymedzený približne červenou čiarou v grafe. Určité odchylky treba brať v úvahu v závislosti od jednotlivých odborníkov a definícii, ktorých ponímanie je jemne rozdielne. Tomuto vymedzeniu tiež zodpovedá vymedzenie pojmu „Old-growth forest“, ktorý by sa dal preložiť ako „divorastúci prastarý les“.  Tento pojem sa široko používa hlavne anglosaských krajinách Severná Amerika, Austrália, Severná Európa (WALKER, KIRBY 1989, WHITE, LLOYD 1994, PETERKEN 1996, GILG 2004).

K tomuto pojmu sme preto vytvorili presnejšiu slovnú definíciu, ktorú sme používali aj v rámci projektu zameranom na mapovanie pralesov na Slovensku: "Relatívne nedotknutý prírodný les (znaky po bývalej ľudskej činnosti nie sú evidované, alebo sú ťažko identifikovateľné a málo evidentné) s klimaxovým (pôvodným) drevinovým zložením, s výskytom typických  druhov ekosystému, zachovalou prirodzenou vekovou, vertikálnou, horizontálnou a priestorovou štruktúrou, s primeranou prítomnosťou mŕtveho dreva (stojaceho a ležiaceho) v rôznych štádiách rozkladu a s prítomnosťou jedincov drevín, ktorých vek sa blíži fyzickému veku.  Za súčasť pralesa sa považuje aj sukcesné štádium lesného ekosystému (tzv.prípravný les), ktoré vzniklo prirodzeným spôsobom (bez vplyvu človeka) po prírodných disturbanciách na ploche pralesa (do ktorého nebolo zasahované a je predpoklad, že bude ponechané na prirodzený vývoj)."

Pri definícii pralesa, sme na rozdiel od Korpeľa a niektorých ďalších autorov, zahrnuli aj  sukcesné štádia pralesov podobne ako Leibundgut (LEIBUNDGUT 1978 in KRIŽOVÁ 2010), ktorý ich chápe ako vývojové fázy,  čo rešpektuje aj súčasný pohľad na dynamiku vegetácie. Komplexné chápanie pralesa je typické najmä pre severoamerických autorov. V podmienkach periodicky sa opakujúcich disturbancií sa tu chápe prales (virgin forest)  ako mozaika rôznych vývojových (regeneračných) štádií (FOSTER 1988, KRIŽOVÁ 2010).

Vyššie uvedená definícia zahŕňa aj sekundárne pralesy, v ktorých sú už veľmi ťažko identifikovateľné stopy po bývalých priamych ľudských vplyvoch a samozrejme aj pralesy, ktoré sú v určitej miere ovplyvnené nepriamymi vplyvmi ľudskej spoločnosti.

Viacerí autori a to predovšetkým v zahraničí (VERA, 2000, SVENNING 2002) sa pri pralesoch a prírodných lesoch zaoberajú tiež disturbačnými vplyvmi pri existencii pôvodnej fauny (zubre, pratury, tarpany atď.) v rámci Európy a ich vplyvu na lesnú vegetáciu a z tohto hľadiska sú ochotní akceptovať určitú mieru vplyvu náhradných druhov fauny na lesy. Tento náhľad sme do definície nezahrnuli, aj keď minimálne v nížinných a pahorkatinných lesoch je potrebné sa vplyvom a režimom pasenia v lesoch zaoberať.

Samotný prírodný les (natural forest) má širšie chápanie ako samotný pojem prales, nakoľko v sebe zahŕňa aj určité výraznejšie ovplyvnenie, vrátane priamych vplyvov, za predpokladu zachovania viac-menej prirodzenej drevinovej skladby a štruktúry (VYSKOT 1981, KORPEĽ 1989, MÍCHAL 1994, VRŠKA, HORT 2003, KRIŽOVÁ 2010) .

Naopak pojem prirodzený les kladie dôraz na prirodzenosť vzniku a pôvodu lesa a v tomto ohľade je chápanie tohto pojmu prísnejšie ako v rámci prírodného lesa, nakoľko to je akýkoľvek les vzniknutý v rámci prirodzenej sukcesie. Pojem však v sebe zahŕňa aj lesy, ktoré síce vznikli prirodzene a viac-menej aj s prirodzeným drevinovým zložením, ale ich štruktúra je výraznejšie vzdialená od pôvodnej prirodzenej štruktúry, nakoľko kontinuita prirodzeného lesa mohla v týchto lesoch dlhšie chýbať a teda vo všeobecnosti sú chápané ešte širšie ako prírodné lesy.

Prírode blízke lesy sú už lesy pod stálym disturbačným tlakom ľudskej spoločnosti, ktorá sa cielenými zásahmi snaží priblížiť drevinové zloženie a čiastočne aj štruktúru prírodným lesom.

Z ďalších pojmov, ktoré sme nezahrnuli do nášho schématického prehľadu stojí za zmienku pojem divočina, ktorý sa do určitej miery prekrýva s vyššie popísaným pojmom prirodzený les, len s tým že kladie dôraz na ponechaní prirodzeného vývoja a prirodzených procesov bez zásahov za rešpektovania doterajšieho vývoja, ktorý nemusel byť vždy prirodzený. Z tohto hľadiska je pojem divočina prirodzene naviazaný na územne vyššie celistvé celky krajiny, na rozdiel od vyššie popísaných pojmov, kde je možné zaoberať sa aj menšími územnými úrovňami za predpokladu, že predovšetkým všetky prirodzené procesy nemôžu v takýchto lesoch úplne fungovať osamote bez naviazania na okolité prírodné spoločenstvá.

Pri mapovaní pralesov na Slovensku v rokoch 2009 až 2010 sme si vytvorili 2 kategórie pralesov – Nedotknutý prales a ovplyvnený prales. Prídavné mená týchto kategórii sme však nebrali doslovne, potrebovali sme však slovne rozdeliť tieto kategórie, kde kategória nedotknutý prales vyjadrovala kvalitatívne lepší, väčší a životaschpnejší prales ako kategória ovplyvnený prales, pri ktorej boli tolerované určité typy ovplyvnení.

Za pralesy považujeme vývojovo samostatné celky lesov, veľkostne sa takéto lesy chápu podľa rôznych typov biotopov od 20ha do 100ha a viac hektárov podľa rôznych autorov. My sme si preto vybrali spodnú hranicu týchto odhadov – 25ha a to aj vzhľadom k očakávanym veľkostiam pralesov na Slovensku. Lokality pralesov zaznamenané na menšej výmere už za pralesy nepovažujeme a zaraďujeme ich do kategórie pralesový zvyšok, napriek tomu, že za určitých okolností môže byť aj menší prales vývojovo samostatný.

Vytvorili sme si ešte jednu kategóriu prírodných lesov, u ktorých je predpoklad, že za priaznivých okolností môžu nadobudnúť charakter sekundárneho typu pralesa v horizonte 50 rokov – tkz. „potencionálny prales“. Lesy zamapované v tejto kategórii však neboli zaraďované do pralesových lokalít. Do pralesových lokalít boli zaraďované len kategórie nedotknutého a ovplyvneného pralesa.

Pre presnejšie zadefinovanie jednotlivých kategórii sme vytvorili aj určitú matricu, ktorú je však potrebné brať z rezervou, nakoľko úplne presné vyjadrenie jednotlivých kategórií nie je možné a pri posudzovaní je potrebné brať v úvahu aj množstvo ďalších faktorov, ktoré nie je možné presne vyjadriť v tabuľke.

Hodnotiaca tabuľka segmentov pralesov a pralesových lokalít

Pavol Polák, Marián Jasík, Juraj Vysoký, Juraj Tužinský 2010

BRANG, P., 2005: Virgin forests as a knowledge source for central European silviculture: reality or myth? For. Snow Landsc. Res. 79, ½:19-32.
BUCHWALD, E., 2002: A hierarchical terminology for more or less natural forests in relation to sustainable management and biodiversity conservation. Second Expert Meeting on Harmonising Forest-related Definitions, Rome, 17p.
FOSTER, D., R., 1988: Disturbance history, community organization and vegetation dynamics of the old growth Pisgah forest, south western New Hampshire, U.S.A. Journal of Ecology 76: 105-134.
GILG, O., 2004 : Old-Growth Forests (Characteristics, conservation and monitoring. Translated from French by Paul Schwartzman from original: Olivier Gilg, 2004. Forêts à caractère naturel: caractéristiques, conservation et suivi. Cahiers Techniques de l’ATEN : 74. ATEN, Montpellier, 96p.
KORPEĽ, Š. 1989: Pralesy Slovenska. Veda, Bratislava, 329 pp.
KRIŽOVÁ, E., 2010: Definície pralesa - prístupy, porovnania, základné pojmy. Nepublikované, Zvolen 
LEIBUNDGUT, H., 1978: Űber die Dynamik europäischer Urwälder.  Allg. Forstzeitschr., 24:686–690.
MÍCHAL, I., 1994: Ekologická stabilita.  Veronica Brno, pp.91.
PARVIAINEN, J., 2005: Virgin and natural forests in the temperate zone of Europe. For. Snow Landsc. Res. 79, ½: 9-18.
PETERKEN, G.F., 1996: Natural Woodland, Ecology and Conservation in Northern Temperate Regions. Cambridge University Press, Cambridge - GB. 522p.
SVENNING,  J.C., 2002: A review of natural vegetation openness in north-western Europe. Biological Conservation, 104: 133–148.
VERA, F.V.M., 2000: Grazing Ecology and Forest History. CABI, Wallingford.
VRŠKA, T. , HORT, L., 2003: Terminologie pro lesy v chráněných územích. Lesnická práce, 82: 585-587.
VYSKOT, M., A KOL., 1981: Československé pralesy. Academia, Praha: 270.
WALKER, G.J.,  KIRBY, K.J., 1989:  Inventories of ancient, long-established and semi-natural woodland for Scotland. Nature Conservancy Council: Research and survey in nature conservation No. 22.
WHITE, D., LLOYD, T., 1994: Defining Old Growth: Implications For Management". Eighth Biennial Southern Silvicultural Research Conference.
ZLATNÍK, A., 1938: Lesní typologie. Lesní reservace. Prales a les hospodářský. Písek, publikace Čs. matice lesnické, sv. 23:102-243.
ZLATNÍK, A., 1959: Lesní reservace pro účely lesníckeho výskumu. In: Sborník Vysoké školy zemĕdĕlské a lesnícké v Brnĕ, řada C, Brno, 5 p.
ZLATNÍK, A. 1961: Treba vytvoriť celoštátnu sieť lesných rezervácií. Medzinárodná konferencia o ochrane prírody, Osveta, Martin, 111-117 p.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Prales, 03.12.2010
http://en.wikipedia.org/wiki/Old-growth_forest, 3.12.2010