Štúdijné materiály

Kolektív autorov, 2010: Lesy s veľkým spoločenským významom (High Conservation Value Forests) - príručka, pre pre identifikáciu, obhospodarovanie a monitoring

Za lesy s veľkým spoločenským významom (High Conservation Value Forests - HCVF) považujeme lesy, ktoré majú mimoriadnu biologickú, environmentálnu, spoločenskú alebo kultúrnu hodnotu. Publikácia slúži ako praktická pomôcka pri uplatňovaní konceptu HCVF v podmienkach Slovenska. Sú v nej popísané všetky kategórie a podkategórie lesov s veľkým spoločenským významom (LVSV). Pralesy a prírodné lesy s charakterom pralesa sa považujú za LVSV v rámci 3.kategórie - lesy so vzácnymi, ohrozenými a zriedkavými lesnými ekosystémami.  Koncept LVSV/HCVF, vznikol a uplatňuje sa v rámci FSC certifikácie lesov.

Roháč, J. 2010: Karpatské bukové pralesy - možnosti turistického využitia

V prvej časti štúdie je zhodnotené súčasné využitie slovenských lokalít pralesov (Stužica a Bukovské vrchy, Havešová, Rožok a Vihorlat) zaradených do svetového prírodného dedičstva UNESCO pod názvom Karpatské bukové pralesyz hľadiska rekreácie a turizmu.  V ďalšej časti štúdie sú uvedené odporúčania pre využitie „potenciálu“ pralesov zaradených do svetového dedičstva, vrátane odporúčaní pre manažment destinácie a možných typov produktov. Štúdia má 27 strán.

Š. Korpeľ: Pralesy Slovenska

Doposiaľ najucelenejšia publikácia o slovenských pralesoch z pera jedného z najväčších odborníkov problematiku stredoeurópskych prirodzených lesov. Autor v nej publikuje výsledky svojich dlhoročných výskumov prirodzených lesov a pralesov Slovenska. V úvodnej časti je rozanalyzovaný pojem prales, jeho základné znaky, vlastnosti a vývojové zákonitosti, prináša prehľad pralesov v Európe a vo svete, historického vývoja a zmeny v rozšírení pralesov na Slovensku. V ďalšej časti autor opisuje výskyt a súčasný stav pralesov na Slovensku a prináša charakteristiku pralesov Slovenska podľa vegetačných stupňov. Táto ťažisková časť publikácie prináša analýzu konkrétnych lokalít pralesov, obsahujúcu opis všeobecných prírodných pomerov a analýzu štruktúry a vývoja pralesa, jeho produkčných pomerov a regeneračných procesov. V závere sú zhrnuté širšie platné poznatky o pralesoch Slovenska. Publikácia má 332 strán.

Anna Lackovičová, Ivan Pišút: Lišajníky NPR Dobročský prales

Autori v tejto vedeckej práci sumarizujú výsledky prieskumu lichneoflóry v Národnej prírodnej rezervácií Dobročský prales, ktorý vykonali v roku 2003.  Celkovo sa v rezervácii a jej ochrannom pásme zistilo 62 druhov lišajníkov, z ktorých je 28  viac  či menej ohrozených: 9 kriticky ohrozených (CR), 4 ohrozené (EN), 7 zraniteľných (VU) a 8 potenciálne ohrozených (LT: nt).

Milan Saniga: Štruktúra a dynamika prirodzenej obnovy v smrekovom prírodnom lese NPR Pilsko

Priblíženie výsledkov dlhodobého výskumu regeneračných procesov smrekového prírodného lesa je hlavným cieľom tohto článku. Porovnanie množstva a kvality smrekového zmladenia na 3 TVP v rôznych vývojových fázach pralese v štyroch po sebe nasledujúcich 10-ročných intervaloch umožňuje analýzu trendov, príčin a súvislosti. V závere autor prináša porovnanie výsledkov s výsledkami identického výskumu v NPR Babia hora a uvádza príčiny ich rozdielnosti.

Stanislav Glejdura, Vladimír Kunca, Pavol Mathé: Huby v pralesoch Slovenska

V tomto vedeckom článku autori zhrnuli výsledky mykologických výskumov v pralesoch a prirodzených lesoch Slovenska, ako aj výsledky z vlastného mykologického  prieskumu vykonaného v roku 2010 v štyroch pralesovitých lokalitách. Porovnaním biodiverzity húb pralesov a hospodárskych lesov je zrejmé, že z hľadiska spôsobu výživy je druhové spektrum a početnosť húb v pralesovitých spoločenstvách odlišné od húb v hospodárskych lesoch. Podstatným rozdielom medzi lesmi s charakterom pralesov a intenzívne obhospodarovanými lesmi sú huby rastúce na dreve. Huby sú veľmi dobrými indikátormi stavu a zmien ekosystémov a v prírodných lesoch a pralesoch dokresľujú pôvodnosť a vyváženosť ich stavu.

Olivier Gilg: Old-Growth Forests - Characteristics, Conservation and Monitoring

V tejto publikácii autor popisuje základné chrakteristiky pralesov a vysvetľuje koncept "prírodnosti" lesov.  Zároveň vysvetľuje dôvody, prečo je potrebné pralesy skúmať a chrániť. Publikácia má 96 strán a je v anglickom jazyku.

Kvantifikovanie množstva odumretého dreva v prirodzených smrečinách a zistenie faktorov, ktoré jeho množstvo ovplyvňujú bolo cieľom výskumu kolektívu autorov. Analyzovali vplyv nadmorskej výšky a vývojového štádia na objem odumretého dreva. Výsledky porovnali s výsledkami prác iných autorov. Na rozdiel od niektorých z nich relativizovali zistený objem odumretého k zistenému objemu živých stromov.

J. Vorčák,  J. . Merganič , M. Saniga : Zmena štrukturálnej diverzity a regeneračné procesy smrekového prírodného lesa v NPR Babia hora v závislosti od nadmorskej výšky

Príspevok sú prezentované výsledky výskumu zameraného na zistenie dynamiky a formy regeneračných procesov a štrukturálnej diverzity smrekového pralesa v NPR Babia hora v závislosti od nadmorskej výšky. V práci sú prezentované výsledky skúmania vplyvu nadmorskej výšky na zhlukovatenie stromov, hrúbkovú diferenciáciu, rozrôznenosť pralesa.  klesá so stúpajúcou nadmorskou výškou do výšky 1 460 m, kde končí kompaktný les. Vyhodnotením klíčneho lôžka bol zisťovaný spôsob prirodzenej obnovy smreka.

A. Kavuljak : Dejiny lesníctva a drevárstva na Slovensku

V publikácií, ktorá vyšla v roku 1942 autor prináša pomerne komplexný pohľad lesy Slovenska, ich neregulovanú exploatáciu, snahu o ich ochranu až po plánovité obhospodarovanie a to od najstarších zachovalých historických prameňov až po obdobia druhej svetovej vojny. Zároveň dáva zistené fakty do kontextu so súvisiacimi hospodárskymi odvetviami a s celkovým spoločensko-ekonomickým vývojom. Publikácia má 245 strán.

H. Šantrůčková, J. Vrba a kol. : Co vyprávějí šumavské smrčiny - Průvodce lesními ekosystémy Šumavy

Veľmi zaujímavá publikácia vydaná Správou NP a CHKO Šumava, Přírodovědeckou fakultou Jihočeské Univerzity a Českou společnosťou pro ekologii. Odborno – populárnou  formou sa autori snažia prispieť k pochopeniu jedinečných šumavských smrečín a významu Divokého srdca Európy v podmienkach husto osídlenej európskej krajiny. Zároveň ponúkajú svoj ekologický pohľad na niektoré nielen „šumavské mýty“ a poskytujú čitateľom víziu moderného, k prírode citlivého života na Šumave v treťom tisícročí.

P. Zach, M. Holecová: Saproxylické chrobáky (Coleoptera) v prírodnom a hospodárskom lese: odchyty do nárazových lapačov

Práca z rôznych aspektov hodnotí možnosti použitia nárazových lapačov pri zisťovaní výskytu vybraných skupín, resp. druhov saproxylických Coleoptera a charakterizuje kvalitatívny stav fauny saproxylických Coleoptera v NPR Badínsky prales a v blízkom hospodárskom lese.

P.Glončák: Dynamika vegetácie prírodných horských smrečín (autoreferát dizertačnej práce)

Práca  prispieva k poznaniu dynamiky vegetácie prírodných horských smrekových lesov v rámci malého vývojového cyklu (resp. na úrovni dynamiky porastových medzier). Zameriava sa predovšetkým na poznanie procesov, na vzťah prízemnej vegetácie (bylinnej etáže, machorastov a zmladenia hlavných drevín) a faktorov prostredia na detailnej úrovni mikrostanovíšť a mikrocenóz, ktoré tvoria charakteristickú mozaiku geobiocenóz prírodných smrečín 7. vegetačného stupňa. V závere autor uvádza odporúčania pre vedu

K. Merganičová, J. . Merganič, J. Vorčák:  Zásoba odumretého dreva v NPR Babia hora

Kvantifikovanie množstva odumretého dreva v prirodzených smrečinách a zistenie faktorov, ktoré jeho množstvo ovplyvňujú bolo cieľom výskumu kolektívu autorov. Analyzovali vplyv nadmorskej výšky a vývojového štádia na objem odumretého dreva. Výsledky porovnali s výsledkami prác iných autorov. Na rozdiel od niektorých z nich relativizovali zistený objem odumretého k zistenému objemu živých stromov.