Zrevitalizovali sme rašelinné biotopy v PR Pohorelské vrchovisko

20. november 2025

Práve sme úspešne ukončili projekt, ktorého  hlavných cieľom bola obnova a revitalizácia rašelinných biotopov v Prírodnej rezervácii Pohorelské vrchovisko.

V 70-tych rokoch sa začalo uvažovať nad vyťažením rašeliny a premene tohto územia na poľnohospodársku pôdu.  Zároveň tu však boli snahy o vyhlásenie chráneného územia, čo sa aj podarilo a územie (26,62 ha)  bolo v roku 1976 vyhlásené za chránené nálezisko pod názvom "Vrchovisko pri Pohorelskej Maši". Napriek tomu tu bolo tesne po vyhlásení ochrany vykopaných niekoľko odvodňovacích kanálov  a na malej časti začala aj ťažba rašeliny. Bol to dôsledok plánovaného socialistického hospodárstva. Ak bolo odvodnenie schválené a bolo súčasťou ukazovateľov päťročnice, tak plán sa musel splniť bez ohľadu na to, že bolo vyhlásené za chránené. Nakoniec bola síce ťažba rašeliny zastavená, ale narušenie vodného režimu odvodnením a  postupný zánik tradičného obhospodarovania kosením a pasením spôsobili, že na lokalite prebiehajú sukcesné zmeny a lokalita zarastá. Ešte v 50-tych rokoch minulého storočia to bolo územie, kde podiel nezalesnených rašelinných biotopov tvoril viac ako 90% plochy a podiel krovinných a lesných  biotopov bol menej ako 10%. Dnes je pomer opačný, podiel krovinných a lesných biotopov je viac ako 90% a nelesné rašelinné biotopy zaberajú menej ako 10%.

Až koncom 90-tych rokov začali snahy o záchranu posledných ešte nezarastených častí (5 menších častí) , kde sa ešte zachovali ukážky rašelinných biotopov. Práve tu rastú rastlinné klenoty ako kľukva močiarna, diablik močiarny, vachta trojlistá, fialka močiarna, páperník pošvatý, papraď hrebenatá či rôzne druhy orchideí. Na týchto lokalitách  sa v nepravidelných intervaloch vykonával výrub náletových drevín a kosenie. V posledných 3 rokoch sa kosenie nerealizovalo a k tomu sa pridružil problém s výrazným poklesom hladiny podzemnej vody spôsobený pravdepodobne výrazným suchom v lete 2022.

V rámci projektu sme sa preto zamerali aj na úpravu hydrologického režimu.  Vybudovaním 5 hrádzok sme zablokovali starý odvodňovací kanál a vodu sme nasmerovali späť na lokalitu, čím sa obnovilo zamokrenie. Na 5 tich najcennejších častiach s celkovou plochou  1,5 ha sme zrealizovali obnovný manažment (výrub náletov, kosenie a odpratanie biomasy mimo plochy), aby sa zabránilo zarastaniu a podporila pôvodná biodiverzita týchto ekosystémov. Celkovo sme priamo na lokalite odpracovali 181 brigádnických hodín.

Veríme, že realizáciou projektu sme spoločne prispeli k záchrane rašeliniska v PR Pohorelské vrchovisko. Stav rašelinných biotopov na lokalite  bol naozaj kritický a bez realizácie opatrení, ktoré boli súčasťou projektu, by pravdepodobne došlo v najbližších rokoch k ich zániku. Lokalitu budeme naďalej podrobne monitorovať.

Okrem toho sme v rámci projektu pre verejnosť zorganizovali 3 odborné prednášky (klíma talks) a 2 vzdelávacie terénne exkurzie spojené s diskusiou o zmene klímy a význame zachovania/obnovy funkčných ekosystémov v boji proti klimatickej zmene.

Na projekte sme spolupracovali aj iniciatívou Klíma ťa potrebuje.

Tento projekt sa uskutočnil vďaka podpore Nadácie TIPSPORT.

Rašeliniská (vrchoviská, prechodné rašeliniská, slatiny) patria k najohrozenejším ekosystémom Slovenska. Hoci nie sú na našom území veľmi rozšírené ich význam je obrovský ako z hľadiska biodiverzity, tak v boji proti klimatickej zmene. Rašeliniská sú jedným z najefektívnejších ekosystémov na zachytávanie uhlíka. Rašeliniská pokrývajú iba asi 3 % súše, ale obsahujú približne 30 % celosvetových zásob pôdneho uhlíka – viac ako všetky lesy na Zemi dokopy. Zároveň významne regulujú hydrologický cyklus. Pôsobia ako prírodné špongie, absorbujú veľké množstvo vody a pomáhajú predchádzať záplavám. Udržiavajú stabilnú hladinu podzemnej vody. Rašeliniská majú mimoriadny význam aj z hľadiska biodiverzity. Sú domovom špecializovaných rastlín a živočíchov, ktoré inde nenájdeme. V dávnej minulosti sa na Slovensku vyskytovali rašeliniská na ploche približne 26 000 ha, dnes ich výmera predstavuje len 2 773 ha, pričom viaceré sú postihnuté rôznym stupňom degradácie.

Výstavba hrádzky v odvodňovacom kanáli.

Cieľom výstavby hrádzok bolo zadržiavanie vody a zlepšenie vodného režimu na lokalite, ktorý by viac vyhovoval rašeliniskovým druhom.

Lokalita v posledných rokoch výrazne degradovala, rýchlo zarastajú aj posledné nelesné časti z dôvodu poklesu hladiny vody. Takto vyzerala lokalita pred výrubom/kosením.

Výrub výmladkov a kosenie prebiehalo pomocou krovinorezov.

Odpratávanie biomasy bolo dosť náročné, lebo ju tvorili jednak výmladky drevín (hlavne krušiny jelšovej) ako aj tráv a bylín.

Pokosenú biomasu bolo potrebné zahrabať a poodnášať mimo manažovanú lokalitu.

A takto to vyzeralo na lokalite po našom manažmentovom zásahu. Celkovo bolo takto "zmanažovaných" 5 samostatných lokalít s celkovou výmerou 5ha.

Samostatné pokosenie nestačí, na lokalitu potrebujeme dostať aj vodu a obnoviť zamokrenie.

Tento projekt sa uskutočnil vďaka podpore Nadácie TIPSPORT. Ďakujeme za podporu.